na Blog.cz

Včera som tak premýšľala kam tento náš svet speje. Žereme kurence,ktorým pchajú jedlo do krku a kŕmia ich hormónmy. Ľudia sa zabíjajú a umierajú od hladu. Minule som prepla na MTV a išlo tam niečo kde nejaké detská ukazujú svoje domy. Všetci sa ženú za peniazmi.. Ale toto je život ? Naozaj znamená mať šťastie keď máme toľko peňazí, že sa môžme v nich válať, obrovský dom s bazénom a saunou? Poprípade k tomu ešte 7543684 áut, tenisových kurtov, futbalových ihrísk.. Až mi je z toho zle. Toto nie je to čo by som chcela ja v živote dosiahnuť. Nepotrebujem všetko toto a ani to nechcem. Je to zbytočné. Radšej chcem ísť niekam do Afriky, pomáhať tam tým ktorí to potrebujú.. odfotiť to a ukázať ľuďom čo sa tam naozaj deje.

Atď.. Atď..

A zase tie moje keci o záchrane sveta.. čo už :)

Ako ste si všetci mohli všimnúť moja aktivita na blogu je nulová. Tráviť čas na internete ma v poslednom čase vážne nebaví a potrebujem rozmýšľať nad dôležitými otázkami môjho života, na ktoré mám obmedzené časové obdobie. Usporiadať si všetko v hlave a zamyslieť sa nad skutočnými hodnotami života, čo je pre mňa dôležité, čo ma baví, zrovna nie je najľahšie. A väčšinu odpovedí na tieto otázky ešte stále len hľadám. Donedávna bol môj najvyšší cieľ, ktorý som si stanovila tak strašne povrchný, že keď si na to pomyslím robí sa mi zle. Ale čo sa dá robiť. Ľudská osobnosť sa formuje každý deň. V hlave sa nám vynárajú nové a nové myšlienky nekontrolovateľnou rýchlosťou. Lenže záleží na tom ako to využijeme. Buď tomu podľahneme, nebudeme vedieť čo s tým a nakoniec sa z toho zblázdnime. Alebo ich využijeme ako raketové palivo. A ja som si vybrala možnosť B! :)

Som momentálne totálne namotaná na Pretty Little Liars! :D

Nemôžem to prestať pozerať. Je to závislosť. Ten dej je úžasný. Herečky. Jop Hanna je najkrajšia. Ale Aria najsympatickejšia:) momentálne som na 2x18.

Takže mne sa to ešte nestalo!:D Určite na prvý pohľad môže byť nejaká tá chémia, lenže či sa to dá hneď nazvať láskou ..Najskôr by sme asi Tú osobu mali spoznať. Jej dobré a zlé stránky. Zvyky a zlozvyky. Veď každý môže byť najskôr dokonalo okúzlujúci. No časom zistíte, že je trošku hlúpučký, myslí svalami, nemáte nič spoločné a čo potom ? No nič. Poviete si,,Som slepá/slepý ?" A život ide ďalej. Zbytočné komplikácie. Radšej sa tomu vyhnúť.

Raz za mnou prišiel jeden kamarát. Pozrel sa na mňa, pousmial sa a sadol si vedľa mňa. Zahrajme sa na pravdu. Povedal mi a oči mu žiarili od nedočkavosti aká bude moja reakcia. Zdvihla som bradu a pokrčila nos. ,,Žeby si nebol vždy ku mne úprimný?" ,,A ty si snáď bola?" Prekvapil ma. Reagoval na moju otázku skôr ako môj mozog na tú jeho. Preglgla som a on si všímal každý môj pohyb. Cítila som sa nepríjemne. Čo ho to napalo? Nie sme predsa malí. Žiadne hry na pravdu nepotrebujeme. No on asi nebol rovnakého názoru. Chytil ma za ruku. Ale ja som sa odtiahla. Pozrela som sa mu priamo do očí. Nech vidí, že nemám strach z jeho hry. ,,Klamať vie každý Hlupák. Ale zapamätať si všetky klamstvá vie len Majster." Postavil sa a odišiel. Dlho som nechápala čo tým myslel. A stále som si není istá či som to pochopila správne. Lenže jedno je isté. Túto vetu NIKDY nezabudnem. Pointa? Žiadna .. Skutočnosť? Určite ..

Ranný pohľad do zrkadla určite dobre poznáte:D Niekto vyzerá dobre hneď od rána. No neviem ako vy ale ja som ako zobie. Naozaj! Som totálne biela a keď si opláchnem tvár niekedy sa mi vyhodia červené fľaky po tvári... vtedy na seba vážne kriticky hľadím do zrkadla a hovorím si ako strašne vyzerám. A keď už ten pohľad nemôžem vystáť, tak na seba nacápem make-up a púder aby som vyzerala aspoň trošku normálne.. Pretože ja keď sa cítim zle a mám vyrášky( FUJ!) tak proste nedokážem ísť do školy alebo von len tak bez zakrytia. A tak stojím v kúpeľni a len tak sa na seba pozerám:) a hovorím si, že to bude ráno snáď lepšie.

PS: Ja viem, že som v mimulom článku povedala že sa nevrátim .. ale blog je súčasťou mňa a neviem sa ho vzdať len tak. Dokonca som skúšala aj tumblr.com ale aj tak sem stále chodím a nechcem aby to tu zapadlo prachom.

Icon :

Keď sa pozerám na oklitý svet, je mi zle. Ľudia sú strašne zaťažený na krásu, na to .. ako vyzerajú. A neuvedomujú si čo v živote majú. Zistia to, až keď to stratia. Možno iba na chvíľu sa stačí dostať do situácie, kedy máte panický strach o niekoho koho milujete. Niekoho, pre koho by ste položili aj vlastný život. Vidíte ako z neho uniká život.. že nedýcha a vy neviete čo máte robiť. Dopadne to dobre .. skončilo sa to a vaša milovaná osoba je opäť poriadku no, vy si uvedomíte, čo je v živote pre vás podstatné. Ten obraz kedy ste ju mohli stratiť je stále pred vami. A to vám otvorí oči. Pochopíte to.. až keď to zažijete.

Toto bol môj posledný článok na blog.cz, Už sa sem nikdy nevrátim. Je mi to ľúto.

Forever Yours Klara

Icon :